Aj keď oslavy prebiehajú po celý rok, v dňoch 4. – 6. júla 2008 bude mať Selenča ústredný program najväčšieho sviatku vo svojich dejinách: štvrť milénia, čiže 250 rokov od založenia. JOZEF GAŠPAROVSKÝ, vedúci marketingu Slovan-Progres Selenča a jeden z členov Oslavného a Organizačného výboru osláv, je určite najinformovanejší.

– Už koncom minulého roku sme sa zorganizovali a Rada Miestneho spoločenstva vytvorila organizačné telesá, ktoré sme poverili organizáciou osláv. Oslavný výbor pozostáva z piatich členov: Juraj Bocka, generálny riaditeľ Slovan-Progresu Selenča, Tomislav Bogunović, predseda Obce Báč, Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, Anna Čapeľová, doterajšia richtárka Selenče, a ja. Rozdelili sme si úlohy, ako na to: ako zadovážiť prostriedky a ako dosiahnuť úroveň, akú si Selenča a jej sviatok zaslúži. Rada MS vytvorila Organizačný výbor, ktorý tvoria: Anna Čapeľová, Ján Šimoni, Juraj Grňa, Juraj Súdi, Svetlana Zolňanová, ja, Pavel Faďoš, Vlasta Faďošová, Ivana Horvátová, Vladimír Valent, Marián Dej, Viera Strehárska, Anna Valentová, Michal Poliak a Ján Ralbovský. Sú to vedúci ľudia dediny, ktorí už majú skúsenosti s podobnými podujatiami. Oni urobili plán, každý vo svojej organizácii, na celý rok, a aj plán samotných ústredných osláv. Tak tento výbor stanovil asi 84 manifestácií dátumovo určených, ktoré budú prebiehať počas celého roka v Selenči. Za deň založenia Selenče sa považuje 2. júl 1758. Vtedy je podpísaná osadnícka zmluva medzi Kalošským arcibiskupstvom v Báči a obyvateľmi Selenče, kde sú jasne stanovené záväzky a práva nových osadníkov. Dnes je uschovaná na rímskokatolíckej fare v Selenči. Taký doklad máloktorá osada má.
Za kultúrou, za tými krojmi, tancami, piesňami, divadlami – za tou duchovnou nadstavbou jedného národa stojí strašne, strašne veľa práce, mozoľov a usilujeme sa to ukázať nielen sebe, ale aj ostatným národom žijúcim okolo nás. Často robíme chybu, že neukážeme, že naša bohatá duchovná nadstavba nevznikla z ničoho, ale z húževnatej práce našich predkov, aj nás súčasníkov. Jedine práca zachránila našu reč, pieseň, kroje, divadlo. Preto sa aj my pousilujeme v niektorých manifestáciách poukázať i na to, aj v ústredom programe, ktorý bude prebiehať od 4. do 6. júla.

BOHATÉ ÚSTREDNÉ OSLAVY

Ústredná oslava bude ozaj bohatá. Začína sa V PIATOK 4. JÚLA etnografickou a výtvarnou výstavou v Dome kultúry, ktorá bude otvorená počas celých osláv. Na programe je i nová monografia Selenče, prezentácia DVD 15 rokov Komorného zboru Zvony, divadelné predstavenie ochotníkov z Padiny Svetová vojna (keďže sme chceli tu mať aj Banátčanov) a rockový koncert chýrečnej skupiny DIVLJE JAGODE. Ozvučenie javiska, osvetlenie a zvuk budú na vysokej profesionálnej úrovni počas celých osláv, aj počas rockového koncertu, postará sa o to ten istý tím, čo mal na starosti aj koncerty Rolling stones.
Pred desiatimi rokmi vyšla monografia Selenča 1758 – 1998 a teraz vychádza nová. Čo nové prináša?
– V tej prvej, ktorá má tisíc strán, bolo 55 autorov. Táto má menej autorov, nebude taká dôkladná, ale bude kvalitná a bude vychádzať z tej predošlej. Ide o autorské dielo Vladimíra Valentíka. Táto zhutnenejšia verzia na 180 stranách kvalitného papiera s farebnými foto-ilustráciami bude praktickejšia na čítanie a získavanie údajov. Keďže tú prvú monografiu (Selenča 1758 – 1998) už nedostať, v úplnosti ju dávame k dispozícii čitateľom na internetovej stránke: www.selenča.info  
V sobotu 5. JÚLA sa udeje ústredný program ústredných osláv: vystúpia hosťujúce kultúrno-umelecké spolky: Abrašević z Báčskej Palanky, aradáčske meškárky, Hložančanky, Petrovčania, Báčania, susedovci z Vajsky, Plavny, Pivnice... V rímskokatolíckom kostole bude sviatočná liturgia a koncert venovaný sv. Cyrilovi a Metodovi, kde vystúpi aj KZ Zvony. Nasleduje revue selenčských krojov, slávnostné defilé všetkých účastníkov, ktorému v čele bude hrať selenčská dychovka. Defilé sa pohne zo školského dvora, bude tiahnuť po katolícky kostol, potom Čmelíkovou ulicou a späť na školský dvor, na ústredný program osláv pod názvom 250-ROČNÁ ŽATVA. Žatva je symbolom všetkého, žne sa chlieb, žne sa všetko dobré, plody každej práce. Chceme ukázať, čím sa môžeme pochváliť,  a na čo sa požalovať, čo nám je vzácne či veselé: účinkujú členovia KUS Jána Kollára v réžii osvedčeného režiséra Jozefa Kováča. Na tomto programe očakávame aj vzácnych hostí. Tá žatva vyústi do ľudovej veselice, tanečnej zábavy. Hrajú naši MAKSOVCI.
NEDEĽA 6. JÚLA sa začne sviatočnými službami Božími v evanjelickom kostole, kde budú prítomní predstavitelia všetkých cirkevných zborov zo slovenských osád v Srbsku, ako i predstavitelia Evanjelickej cirkvi a. v. zo Slovenska v čele s pánom generálnym biskupom Klátikom, pánom farárom zo Senice Jurajom Šefčíkom, selenčským rodákom. Nasleduje, na centrálnom javisku, trojhodinový program  žiakov Základnej školy a členov kultúrno-umeleckého spolku. V tom istom čase na ihrisku FK KRIVÁŇ sa stretnú domáci veteráni a veteráni FK PARTIZAN z Belehradu. O pol deviatej večer bude literárno-hudobné pásmo Súčasnosť v zrkadle minulosti, v ktorom budú účinkovať recitátori a KZ Zvony. Hneď po nich vystúpia naši „vysťahovalci” – lebo v rokoch 1767 – 1770 sa asi 100 rodín vysťahovalo zo Selenče a založilo Starú Pazovu – Staropazovčania, SKUS h. Janka Čmelíka, s veselými a tanečnými výstupmi. Potom nasleduje tancovačka pre mládež.
Všetky programy sú bezplatné, okrem skupiny Divlje jagode, kde je vstup symbolických 100 dinárov.
Ešte na niečo chcem upozorniť čitateľov HĽ: v rámci SNS, 7. augusta v Selenči, bude tradičné Stretnutie študujúcej mládeže, ktoré doteraz bývalo v B. Palanke. Slovan-Progres v dňoch 26. – 27.  septembra organizuje Druhé medzinárodné sympózium o zdravej výžive a bio-potravinách, 19. októbra je nový koncert tanečných skladieb Zlatý kľúč, koncom roka si pripomenieme 240. výročie školstva v Selenči a 70. výročie FK Kriváň.
Pozývame všetkých a želáme im príjemné pobavenie v Selenči.

Pavel Matúch

Sobáš je celoživotný záväzok, pri ktorom pred najbližšou a najdrahšou bytosťou vyhlasuješ, že máš v úmysle celý život stráviť pri nej a zostarnúť pri nej. Na ten deň sa veru nezabúda. A tak si páry pripomínajú výročia sobáša, najmä prvé, dvadsiate piate, päťdesiate.
Mária a Ján Peťkovskovci z Kysáča sa sobášili pred 25 rokmi a na túto udalosť si spomínajú už i preto, že manželstvo uzavreli až v Ľubľane. Išlo o turistickú manifestáciu Ohcet, na ktorú ich prihlásili ako vtedajších folkloristov. Bol to spoločný sobáš až 18 krojovaných párov zo všetkých republík vtedajšej Juhoslávie, ale i zo zahraničia. Príchod novomanželov na kočoch do veľkej siene Tivoli, spoločný manželský sľub, a potom prezentovanie svadobných obyčají jednotlivých kultúr, to sú chvíle, na ktoré by skutočne ani jeden pár nemohol zabudnúť. A tak sa Mária a Ján rozhodli, že si z príležitosti striebornej svadby časť z toho všetkého zopakujú. Mária je totiž do dnešných dní členkou ženskej speváckej skupiny KIS, takže si toto výročie chceli rozdeliť so spevákmi a, pravdaže, najbližšími príbuznými a priateľmi. A potom pri plánovaní oslavy z kroka na krok, z jednej spomienky k druhej... udiala sa opravdivá svadba. Starodávna, v duchu svadobných obyčají a zvykov, v ľudových krojoch, so starejším, rodičmi, príbuznými, družicami a družbami, veselou pazovskou hudbou, tortami... Aby si spomenuli, ako to bolo vtedy, keď mladučkí stáli vedľa seba a ruka v ruke sľubovali, že to najcennejšie, čo majú, seba samého, dávajú tomu, čo stojí vedľa. Na terajšej svadbe nechybovala ani dcéra so zaťom, svatovci, lebo rodinka, ktorú si Peťkovskovci založili, sa rozrástla a dnes sú už starými rodičmi dvojročnej Vane a dvaapolmesačnej Maje.
Všetky manželstvá majú svoju jar, leto, jeseň aj zimu. V každom období prináša život radosti, šťastie, smútok i ťažkosti. Ak to všetko manžel so svojou manželkou prijímajú spolu s tvárami obrátenými k sebe, Pán Boh určite požehná ich objatie. To je naše prianie Peťkovskovcom do ďalších rokov, po oslavu zlatej svadby.

E. Š.

Rady starejšieho Jána Dorču – osožné i vtipné

Kladenie party si vyžaduje zručnosť

S dcérou Andreou a zaťom Milom Ožvátovcami

V nedeľu 22. júna vo vojlovickom chráme Božom bolo nezvyčajne slávnostne, a to z príležitosti inštalácie mladého, štvrtého v poradí evanjelického kňaza v tomto cirkevnom zbore, kovačického rodáka Martina Bajzu. Svojou prítomnosťou slávnosť poctili dôstojný pán biskup SEAVC Samuel Vrbovský, ktorý aj uviedol do úradu mladého kňaza, synodálny dozorca Pavel Lomiansky, vznešený pán senior banátsky Pavel Sklenár s delegáciou zboru Kovačica I., vznešený pán senior sriemsky Ján Vinkovič, podpredseda pokrajinskej Výkonnej rady Gabor Lodi, predseda Obce Pančevo Srđan Miković so spolupracovníkmi, úradujúci predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Slivka, velební páni farári Mária Popićová, Vladislav Ivičiak, Darina Marčoková, riaditeľ pančevskej Petrohemije Ján Kuraj, delegácie cirkevných zborov z Aradáča, Padiny, Hajdušice, Zreňaninu, Šídu, Kovačice II., Kysáča, Boľoviec, Bieleho Blata a Belehradu, predstavitelia vojlovického Miestneho spoločenstva, SKOS Detvan, MOMS, KUS Árona Tamásiho a požiarnického spolku, ako i veľký počet veriacich Vojlovičanov, ktorí chrám Boží vyplnili do posledného miesta.
Prihovárajúc sa veriacim po inštalácii mladého kňaza dôstojný pán biskup SEAVC Samuel Vrbovský okrem iného povedal:
– Nikdy nezabudni, milý spolubrat, že ty si tu pre všetkých ľudí. Teda ty si tu pre nich, nie oni pre teba, a to si máš vždy vážiť v tom zmysle, že keď niekto príde k tebe a bude potrebovať radu a slovo útechy, snaž sa v modlitbe vyžiadať to najlepšie od Pána Boha a potom tomu žiadajúcemu to podať tak, aby bolesti utíchli, aby sklamanie bolo čím menšie, aby viera zmohutnela a láska zosilnela. To je tvoja svätá povinnosť.
Po príležitostnej kázni vznešeného pána seniora banátskeho Pavla Sklenára a blahoprajných príhovoroch hostí prítomným sa prihovoril aj novoinštalovaný kňaz.
– S povedomím mojej slabosti, mojej nehodnosti a nedokonalosti preberám úrad zborového farára v zbore Pančevo – Vojlovica. Verím a vyznávam, že na tomto svete sa nič nedeje bez božej vôle, a tak verím, že s božím riadením sa dialo aj toto moje zvolenie, a táto inštalácia. Dnes v tento pamätný a historický deň, presne 50 rokov od inštalácie môjho predchodcu čestného pána seniora Pavla Demrovského, dostáva sa mi zodpovedné dedičstvo za podiel a mal by som možno povedať, aký je môj plán. Čo mám robiť? Apoštol Pavel v liste Židom napísal: „Ježiš Kristus ten istý včera, dnes i naveky." On je náš plán a program, za ktorým každý z nás a najmä ja ako duchovný pastier tohto zboru máme ísť a blížiť sa k nemu zo dňa na deň. Teda môj plán je svedčiť o ňom, zvestovať Evanjelium, prinášať svetlo Evanjelia všetkým ľuďom, privádzať ich sem do chrámu Božieho, aby tu občerstvili svoje duše a naplnili svoje životy. Ale treba na jedno dbať – nielen ústami vyznávať Pána Ježiša, ale to vyznané dosvedčovať svojím životom a svojimi skutkami... – odkázal okrem iného veriacim z príležitosti svojej inštalácie vojlovický kňaz Martin Bajza.
Po slávnosti v chráme Božom slávnostne a veselo bolo aj vo veľkej sieni KUS Árona Tamásiho, kde vždy pohostinní Vojlovičania  pre svojich hostí prichystali bohaté stolovanie.

V. Hudec

Po uvedení do služby dôstojný pán biskup mladému kňazovi odovzdal kľúče chrámu, Bibliu, chrámovú agendu, sviatostné nádoby – kalich a patenu, a kamžu: „Jej čistota nech ťa viaže v čistote učenia a vernej službe Pánovej cirkvi v tomto zbore."

O to, aby slávnostná chvíľa inštalácie kňaza bola ešte slávnostnejšia, postaral sa spevokol vojlovického cirkevného zboru