|
|
|
Výmenné návštevy našich folklórnych súborov sa poväčšine uskutočňujú so súbormi zo Slovenska. Selenčania v tom odišli o krok ďalej: urobili si partnerstvo s Estónskom. Pobudli tam od 1. do 11. júna a za 11 nezabudnuteľných dní a vďaka najazdeným 5 000 km skusovali ešte aj pekný kúsok Európy. NATAŠA KLINOVSKÁ, profesorka triednej výučby na ZŠ Jána Kollára, mala tiež príležitosť tam byť.
– Dvadsaťštyričlenná výprava zo Selenče pobudla v Estónsku v zložení: 18-členný Detský folklórny súbor Pramienok ZŠ Jána Kollára a Detský orchester v zložení Mgr. Juraj Súdi, vedúci orchestra (a harmonikár), Leonóra Súdiová, a Juraj Súdi ml. a Dávid Gašparovský (hrali na husliach), Fedor Burčiar (violončelo) a Juraj Zolňan (gitara), tiež riaditeľka ZŠ PaedDr. Svetlana Zolňanová, učiteľka Ivana Horvátová, ja a Monika Zolňanová. Vyjazdili sme na pozvanie FS Pilipiigad z mesta Kose v Estónsku, s pozvaním na Detský folklórny festival Porkunipilar v mestečku Porkuni. Prečo práve my? Asi pred dvomi rokmi sme sa s nimi stretli na festivale v Kežmarku. Začali sme si písať, vlani oni pobudli v Selenči, takže sme im teraz vrátili návštevu. Po ceste sme sa zastavili na Slovensku v Banskej Bystrici, kde si dvaja selenčskí žiaci prevzali odmeny z výtvarného súbehu Dávna sláva banských miest – strieborná Banská Štiavnica, zlatá Kremnica a medená Banská Bystrica: Leonóra Súdiová cenu primátora a Fedor Burčiar tretiu cenu.
Na festivale Porkunipilar v Estónsku, ktorý je podobný našej Zlatej bráne, sme boli jedinými hosťami zo zahraničia. Tam náš orchester zahral svoj bod, potom slovenské ľudové piesne zaspievali deti sólisti Malvína Zolňanová, Ľudmila Ragová, Juraj Súdi, Fedor Burčiar a Leonóra Súdiová, tiež zatancovali dve choreografie: Dievčenský tanec a Detskú svadbu. Na dôvažok sme im pripravili jednu fínsku pesničku. A naučili sme ich aj Nad Selenčou vyšla hviezda jasná.
Navštívili sme ich hlavné mesto Tallinn, obzreli sme si areál kultúrnych pamiatok. Nasledovalo poľské mesto Krakov a koncentračný tábor Osvienčim (Aušvic). Do Fínska čiže Helsínk sme sa dostali loďou z Tallinnu – to bol veľký zážitok – rovnako veľký ako loď. A pri návrate domov sme si zase vyzdvihli odmenu: náš odmenený žiak Pavel Šimoni si za literárnu prácu zo súbehu Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko? prebral odmenu v Nových Zámkoch.
Čo je to za krajinu Estónsko?
– Ja som ho zažila, ako keby som bola z druhej planéty. Je tam veľa, veľa lesov. Ich kroj je chudobnejší, náš je krajší. Boli sme aj na hrade Rakvere, kde si naše deti obliekli stredoveké križiacke oblečenie a museli podstúpiť všetky hry ako stredovekí rytieri, navštívili sme mincovňu, jedinečné Múzeum kameňov. Aj sme kreslili, hostitelia odmenili Ivetu Alexyová, Leonóru Súdiovú a Klaudiu Prokopcovú.
Ako sa vám všetko to podarilo? Všetci colníci vedeli, že ste zo Selenče, ktorá toho roku oslavuje 250 rokov... – tak vás púšťali?
– Skorože. Vybavili sme si schengenské vízum a vec bola vyriešená.
Selenčania a Estónčania pokračujú v družbe?
– Jasné, chválime si ich ako dobrých hostí a naozaj dobrých hostiteľov. Takže sme si ich pozvali znovu k nám.
Pavel Matúch

Krásne zážitky z Estónska: Nataša Klinovská

Selenčania sa svadbili na festivale Porkunipilar ako doma
|
|
|
|
Obdobie kvalifikačných skúšok a zápis do stredných škôl je už tu. Niekoľkých žiakov 8. ročníka Základnej školy m. Tita v Padine sme sa opýtali, aké majú plány na ďalšie školenie…

MARTINA HEDIOVÁ je žiačkou generácie, čo znamená, že vynikala v aktivitách na Základnej škole. Dosiahla pozoruhodné výsledky na žiackych súťaženiach zo slovenského jazyka, biológie a z informatiky, zapojená je do práce školskej literárnej odbočky, aktívna je i na športovom poli, čiže hrá stolný tenis. Na otázku Kam ďalej do školy? odpovedá: „Pravdepodobne to bude kovačické Gymnázium, ale uvažujem aj o Strednej škole pre administráciu, ekonómiu a právo v Zreňanine, keďže sa mi páči právnická problematika. Po skončení Strednej školy by som chcela študovať pedagogiku alebo psychológiu.“

VLADIMÍR HLAVATÝ má rád prírodné vedy, technické vzdelanie a informatiku, prejavil aj pekné vedomosti na rôznych súťaženiach zo slovenčiny a z matematiky, vo voľnom čase sa zaoberá hudbou. O plánovanom zápise na Strednú školu hovorí: „Zaujímajú ma stavebníctvo a architektúra, páči sa mi robiť technické kresby, takže by som sa chcel zapísať do Strednej architektonicko-technickej školy v Belehrade. Tam však prijímajú iba 48 žiakov a je dosť silná konkurencia. Ak mi tento plán nevyjde, pokúsim sa dostať do Elektrotechnickej školy v Zreňanine, smer stavebníctvo.“

JANA JURICOVÁ sa doteraz prejavila ako úspešná žiačka najmä v oblastiach jazykov a telesnej výchovy, dosiahla pekné výsledky na súťaženiach z angličtiny a srbčiny, zapojila sa do školskej folklórnej, divadelnej a literárnej sekcie. Pred zápisom do Strednej školy uvažuje: „Páčia sa mi mnohé predmety, zvlášť jazyky, psychológia a pedagogika, takže som sa pri výbere Strednej školy rozhodla pre kovačické Gymnázium.“

JÁN ŠUĽA je zanietencom počítačov a jeho obľúbeným predmetom je informatika, úspešne sa prejavil aj na súťaženiach zo slovenského a anglického jazyka, vo voľnom čase hrá na gitare. Na otázku o výbere Strednej školy odpovedá: „Bude to asi Elektrotechnická škola v Zreňanine, smer počítačový technik. Je to odbor, ktorý mi najviac zodpovedá, keďže mám rád prácu s počítačmi a programovanie. Okrem toho v Zreňanine je žiacky internát, takže do školy nebudem musieť každodenne cestovať. V prípade, že sa mi nepodarí dostať sa na želaný smer, rozhodnem sa pre nejakú inú oblasť v rámci tej istej školy.“
S. Lenhart
|
|
|
|
Svojím obsahom aj tohtoročný koncert mladých talentov Jarné nôty splnil tradične vysokú úroveň programu a termínom priebehu – v posledný jarný deň 20. júna 2008 – ospravedlnil aj názov. Do tretice k slávnostnému ovzdušiu koncertovania našich vynikajúcich a prestížnymi cenami ovenčených hudobníkov prispel i moment, že sa program konal v podvečer Svetového dňa hudby, ktorý si zanietenci tohto umenia pripomínajú 21. júna.
Usporiadateľ koncertu Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci na 12. ročník Jarných nôt pozval a potom i privítal našich inštrumentalistov a speváka z až štyroch hudobných škôl: z Hudobnej školy v Zreňanine – oddelenie v Kovačici, z HŠ Stevana Hristića v Báčskej Palanke a z dvoch HŠ v Novom Sade – Josipa Slavenského a Isidora Bajića, ako i študentku novosadskej Akadémie umení. Teda aj tento koncert bol nielen prezentácia našich hudobných talentov, ale aj ich hudobných škôl, o ktorých sa dobré chýry šíria nielen na súťažiach a festivaloch v Srbsku, ale i v zahraničí. Jarné nôty moderovala Slovenka Benková, ktorá v zahláške vždy pripomenula významné ocenenia hudobníka a spravidla to vždy boli vysoké republikové a medzinárodné ceny. Početnému a vďačnému obecenstvu sa v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára tentoraz predstavili: Denis Pokorácky (flauta), Andrej Hložan (tamburica), Juraj Súdi ml. (husle), Adrián Poliak (gitara), Ivan Beláni (klavír), Dominika Hučková (flauta), Leonóra Súdiová (husle), Alen Petráš (gitara), Miriam Eliášová (husle), Adam Vladislav Stupavský (sólo spev), Marek Stupavský (klavír), Anna Leda Popová (harfa), Ivana Novaková (klavír) a Komorný orchester Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici. Svojím presvedčivým výkonom účastníci z Padiny, Kovačice, Báčskej Palanky, Nového Sadu, Hložian, zo Selenče a z Báčskeho Petrovca sa postarali o krásne umelecké zážitky, kým organizáciu koncertu mala na starosti predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová a dramaturgiu a réžiu Kvetoslava Benková.
A. Francistyová

S rozpomienkami na toto spoločné koncertovanie všetci účastníci ochotne zapózovali pred fotoobjektívom
|