Po ukončení projektu, ktorý spoločne realizovali Pokrajinský sekretariát pre prácu, zamestnávanie a rovnoprávnosť pohlaví so Strediskom  pre rozvoj vedy a technológie v Novom Sade, 23. júna t. r. vo veľkej sieni Zhromaždenia Báčskopetrovskej obce účastníčkam počítačového kurzu udelili príslušné certifikáty. Pri udeľovaní nekaždodenných dokladov bol okrem predsedu obce Ondreja Benku, predstaviteľov Strediska pre rozvoj, národného poslanca Pavla Marčoka prítomný i pokrajinský tajomník pre zamestnávanie Miroslav Vasin, ktorý sa prítomným ženám a hosťom i prihovoril.
– Organizovaním takýchto kurzov, realizáciou podobných projektov chceme prispieť k tomu, aby sa na území celej Vojvodiny a územiach jednotlivých lokálnych samospráv mohlo zamestnať čím viac žien, osobitne mladých matiek, slobodných matiek atď. Som nesmierne rád, že dnes vidím tie isté, ale inakšie tváre, ako na začiatku kurzu. Samozrejme, sebavedomejšie, vyzbrojenejšie novými vedomosťami, bohatšie o nové skúsenosti, odhodlané zobrať svoj osud do vlastných rúk. Pravdaže, s našou pomocou a majúc na zreteli potreby vašej obce, tohto prostredia. Proces beží ďalej a ak nás poinformujete, čo by ste v budúcnosti chceli robiť, podnikať, alebo sa v nejakej oblasti vzdelávať, tak vám pomôžeme, – povedal pokrajinský tajomník Vasin a pripomenul, že cez takúto akciu prešlo vo Vojvodine 350 žien a čo nevidieť zjaví sa projekt alebo projekty, ktorých cieľom bude do konca roka zapojiť najmenej 1000 žien, aby sa zdokonalili v informatike, v učení cudzích jazykov, v akomsi dokvalifikovaní, aby sme pomaly a iste zastali do cesty príslovečnej diskriminácii žien keď ide o zamestnávanie.

p. hansman

Časť účastníčok počítačového kurzu pred udelením certifikátov v budove báčskopetrovskej lokálnej samosprávy

INICIATÍVA ZA (ZNOVU)ZALOŽENIE ASOCIÁCIE SLOVENSKÝCH NOVINÁROV (ASN) sa na podnet Výboru pre informovanie NRSNM udiala 23. júna v Novom Sade. ASN bola založená roku 2002, ale nepôsobila dodnes z rôznych dôvodov. Teraz sa Iniciatívny výbor – novinári z Nového Sadu, Kovačice, Petrovca, Kulpína, Hložian, Silbaša, Starej Pazovy, Padiny, Kysáča, Starej Pazovy a Odžaku zasadzovali o jej znovuzaloženie a zvolanie mimoriadneho septembrového zasadnutia Zhromaždenia ASN. Organizáciu toho podujatia poverili trojčlennému novinárskemu tímu v zložení: Vladimíra Dorčová, Anna Simonovićová a Pavel Matúch. Na fotke: Iniciatívny výbor znovuzaloženia ASN.

P. M.

Prvého januára t. r. v budove Miestneho spoločenstva v Kovačici bolo zakladajúce zhromaždenie Memoriálového strediska Dr. Janka Bulíka. Navonok nezvyčajný dátum a deň  na akúkoľvek vážnu robotu si však iniciátori založenia novej inštitúcie nezvolili náhodou. Práve v ten deň, v danom momente, pred stojedenástimi rokmi, sa v Kovačici narodil Dr. Janko Bulík, muž, ktorého práca a pôsobenie v období medzi dvoma svetovými vojnami poznačili mnohé oblasti života a práce tunajších Slovákov: bol zakladateľom a prvým predsedom MS v Juhoslávii, zakladateľom mnohých spolkov a inštitúcií, vynikajúcim športovcom, bojovníkom za ľudské práva, za čo zaplatil aj životom...
„Je priam neuveriteľné, že jedna osoba môže mať toľko pozitívnych vlastností a schopností, ako to bolo v prípade Dr. J. Bulíka. Fascinovala ma tá  skutočnosť. Žiaľ, aj znepokojoval fakt, že  sa o takej osobnosti málo vie, či rozpráva nielen medzi tunajšími Slovákmi, ale dokonca ani v jeho rodnej Kovačici. Podujatím Odkaz predkov, ktoré sme v lanskom roku organizovali v Kovačici, a ktoré bolo venované aj Dr. J. Bulíkovi a ozrejmeniu jeho významu, sme si my Kovačičania čiastočne „odplatili dlh“ voči tomuto mužovi. Osobne som mienil, že sa tým náš záväzok nekončí, že treba konať ďalej, nepretržite vzdávať úctu Dr. J. Bulíkovi a z jeho hodnôt čerpať silu pre nové predsavzatia,“ hovorí Pavel Baláž, iniciátor založenia spomínaného strediska, teraz už jeho predseda. O Memoriálovom stredisku Dr. Janka Bulíka sa s P. Balážom rozprávame takmer pol roka po tom, ako táto inštitúcia bola založená, pretože mienil, že o nej môže byť reči len vtedy, keď budú vybavené všetky potrebné doklady, a keď inštitúcia bude aj úradne schválená, či registrovaná príslušnými štátnymi orgánmi. Všetko to sa udialo v týchto dňoch a náš spolubesedník hovorí:
„Stredisko je zapísané do príslušného registra Ministerstva pre štátnu správu a lokálnu samosprávu, máme všetky potrebné dokumenty. Máme aj odznak, vlajku, pečiatku, hymnu... Navyše predtým ako sme sa pustili do zakladania strediska, požiadali sme, a aj dostali  súhlas rodiny Bulíkovej. Odznak má tvar štítu. V jeho strede je dvojkríž na rovine, v úzadí trojvršie Tatier a v dolnej časti znázorňujúcej brázdy na rovine je podpis Dr. J. Bulíka. Vlajka memoriálového strediska pozostáva z farieb vlajky našej  krajiny a Slovenska, v strede dominuje biela farba, ktorá symbolizuje spájanie týchto dvoch krajín, ako to robil aj sám  Bulík, s umiestneným odznakom. Pečiatka je okruhlého tvaru, v jej strede je odznak a v koncentrických kruhoch vôkol je vypísaný text Memoriálové stredisko Dr. Janka Bulíka Kovačica v slovenčine a srbčine. Za hymnu sme si zvolili nábožnú pieseň Hojže, Bože, naším dňom bude 1. január, čiže deň Bulíkových narodenín. Máme zvolené vedenie, správnu a dozornú radu, ja som predsedom, podpredsedami sú Pavel Babka a Ján Petrák, tajomníčkou je Anička Chalupová, vymenovali sme si niekoľko komisií...“
Memoriálové stredisko Dr. Janka Bulíka je nezávislá, nezisková, mimovládna inštitúcia, ktorej členom môže byť každý občan, ochotný v ňom pôsobiť. Ciele a úlohy strediska sú zapísané a dôkladne rozpísané v osemnástich bodoch Štatútu. Zo zapísaného možno jasne usúdiť, že sa členovia tejto inštitúcie budú vo svojom dobrovoľnom angažovaní predovšetkým zameriavať na tie oblasti, v ktorých svoj prínos dával aj Dr. J. Bulík. Je to v prvom rade oblasť kultúry, osvety, športu, ale značná pozornosť sa venuje aj sociálnej a humanitnej práci.

A. B.

Odznak a vlajka Memoriálového strediska
Dr. Janka Bulíka v Kovačici

90. VÝROČIE KRAGUJEVSKEJ VZBURY: Deň pred jubileom, 20. júna 2008, v povestnom meste Kragujevci sa zoskupil dav ľudí, aby vzdal poctu slovenským hrdinom zo 71. Trenčianskeho pluku, ktorých 21. júna 1918 zastrelili rakúske vrchnosti. Na pietnej slávnosti pri príležitosti 90. výročia sa zúčastnila slovenská vládna delegácia na čele s podpredsedom vlády Dušanom Čaplovičom, delegácia Matice slovenskej v Srbsku, Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi a predstavitelia gymnázií z Báčskeho Petrovca, Kovačice, Kragujevca a Trenčína. Vo všetkých prejavoch vysokých hostí dôraz bol na význame spolunažívania srbského a slovenského národa. Cieľom zoskupenia bolo pripomenúť nám obete – štyridsiatich štyroch slovenských vojakov, ktorých na sklonku 1. sv. vojny popravili rakúsko-uhorské mocnosti. Slovenskí vojaci začiatkom júna 1918 rozpútali vzburu, nespokojní s postavením vo vojsku a faktom, že pôjdu na krvavý front na rieke Piave v Taliansku. Nepáčilo sa im ani to, že museli zabíjať bratov Slovanov a iných nevinných ľudí bojujúcich na druhej strane. Ale rakúska vláda vzburu rýchlo udusila a vzbúrencov zatkla. Po súdnom procese štyridsiati štyria zo stovky vojakov boli odsúdení na trest smrti a ich poprava bola 21. júna na Stanovljanskom poli. Šesť rokov po ukončení 1. sv. vojny tam je vystavaný pamätník vojakom, ktorí zahynuli iba preto, že sa nezmierili s nezmyslom vojny. Mená a priezviská vtesané do pomníka boli namiesto po slovensky napísané po česky, iba roku 2002 sú konečne „stiahnuté“ české diakritické znamienka a opravené niektoré nesprávne napísané mená a priezviská obetí.
Na snímke je záber z príhovoru podpredsedu slovenskej vlády Dušana Čaploviča.

Filip Filip