SEDEM DNÍ
Spôsob trovenia rozpočtových peňazí sa teší trvalému záujmu všetkých. Každá nejasnosť, každý náznak, že sa stalo nedopatrenie, či už náhodné alebo nedajbože úmyselné, vyvoláva rozruch a najrozličnejšie komentáre. V Štátnej revízorskej inštitúcii toho času prebiehajú prípravy na revíziu rozpočtu na rok 2009 a zároveň sa končí previerka trovenia peňazí zo štátnej pokladnice v roku 2008. Už predtým konštatované nedopatrenia štátny revízor Radoslav Sretenović potvrdil vyhláškou, že inštitúcia v tejto súvislosti podá prihlášky proti viacerým ministrom, tak bývalým, ako aj aktuálnym. Bez ohľadu na to, že médiá a ich konzumenti mali mimoriadnu radosť z celej kauzy, veľmi je pravdepodobné, že sa celá vec zakončí tichšie, než sa začala. Keďže Štátna revízorská inštitúcia patrí medzi najmladšie výrastky na čoraz zelenšom strome demokratizácie spoločnosti, nebude od veci, že na seba upozornila hoci aj takým mediálnym trhákom, ako sú prihlášky proti ministrom. Takto všetci vedia, že revízori sú tu, že robia svoju robotu a že spoločenská kontrola trovenia štátnych peňazí sa pomaly stáva skutočnosťou. Cesty a cestičky, ktorými sa rozpočtové peniaze pohybujú, od ich získania po odvedenie na jasne opodstatnené účely majú tak možnosť pomaly sa stať naozaj transparentnými a nespochybniteľnými.
Za ďalší demokratický výhonok, celkom podobný hore uvedenému revízorskému, a s celkom jasnou kontrolnou funkciou, možno považovať aj funkciu povereníka pre ochranu rovnoprávnosti. Najbližšie by ho malo zvoliť Národné zhromaždenie, a to na návrh Výboru pre ústavné otázky. Ako a kedy ho zvolí, a zvlášť koho zvolí, v tejto chvíli nemožno s istotou povedať. V obehu sú traja kandidáti. Jedného navrhla vládnuca DS, druhého opozičná LDP v mene väčšieho počtu mimovládnych organizácií, kým tretí sa navrhol sám. Výbor pre ústavné otázky to iste nebude mať ľahké. Alebo bude? Skutočnosť je totiž taká, že v štrnásťčlennom výbore sedí trinásť členov z radov vládnucej strany. Bude to pre nich ľahká alebo ťažká úloha, keď sa budú rozhodovať, koho z kandidátov navrhnú na funkciu povereníka pre ochranu rovnoprávnosti?
Rovnako ťažké či ľahké úlohy stoja aj pred asi päťdesiatimi poslancami vojvodinského zhromaždenia, ktorí zároveň vykonávajú aj iné funkcie: väčšinou sú predsedami obcí, z ktorých prichádzajú. Zákon je však v tomto zmysle jasný: žiadne dvojité funkcie neprichádzajú do úvahy. Z Agentúry pre boj proti korupcii odkazujú to isté. Hovorí sa o nezlučiteľnosti funkcií pre konflikt záujmov a vylučuje sa každá možnosť selektívneho uplatňovania zákona. Do 1. apríla štátni funkcionári sa majú vyjadriť, ktorú funkciu si ponechajú, a ktorej sa vzdajú. Medzičasom padla aj prvá demisia. Primátor mesta Zreňanin sa vzdal funkcie poslanca v Zhromaždení Vojvodiny. Ak tento príklad budú musieť nasledovať aj iní, to by mohlo mať ďalekosiahle následky. V snahe riešiť situáciu, siahlo sa po „určitých právnych nejasnostiach“, ktoré by sa mali dopovedať v rámci konzultácií predstaviteľov Zhromaždenia s predstaviteľmi agentúry.
Odňatie majetku nadobudnutého kriminálnou činnosťou je vždy účinným nástrojom v boji proti organizovanému zločinu. Po niektorých iných prípadoch toho času je aktuálny obrovský majetok bratov Šarićovcov, zahrnujúci hlavne prepychové nehnuteľnosti na početných lokalitách po celej krajine. Keď štát urobí svoje v súlade so zákonom, verejnosť by mala vedieť o ich ďalšom osude. Čo sa stane s obytnými budovami, pohostinskými a inými objektmi, keď zmenia majiteľa? Ako ich štát použije a využije? Čomu a komu budú v budúcnosti slúžiť? Už sa spomínala možnosť, že v niektorých domoch by sa mali zariadiť ľudové kuchyne. Možno by nebolo od veci pouvažovať o odvedení určitých prostriedkov na obnovenie škôl či predškolských ustanovizní, napríklad tých v Ćupriji a Paraćine, schátralých a dodatočne poškodených pri výbuchu muničného skladu pred niekoľkými rokmi. Účty majú už dlho blokované, lokálne samosprávy nie sú vstave pomôcť, a ani štát prostredníctvom príslušného ministerstva nepodnikol veľa. Možno sa rovno teraz otvára tá pravá príležitosť.
Anna Lazarevićová