Hlas ľudu

SEDEM DNÍ

Predstavitelia MMF znovu zavítali do našich krajov. Februárové rokovania s predstaviteľmi vlády a Národnej banky priamo súvisia s treťou revíziou úverového aranžmánu so Srbskom z mája minulého roku. Zo spolu 2,9 miliardy eur úverových prostriedkov Srbsko prevažnú časť doteraz už využilo. Osud ďalšej sa však zistí po ukončení rozhovorov a zverejnení novej správy MMF, pravdepodobne v máji tohto roku. Tentoraz je však na rade hodnotenie dosiahnutej úrovne zníženia výdavkov odvádzaných na platy rozpočtových používateľov. Inými slovami témou je zmenšenie štátnej administratívy, ako aj schválenie nového zákona o penzijno-invalidnom poistení. Jedna i druhá oblasť patria asi k tým najboľavejším zákrokom v rámci štátnych reforiem. Už pri ich nastolení sa vo verejnosti zdvihla vlna nespokojnosti, s ktorou si vláda dodnes nevie poradiť. Ekonomická kríza, pokles hospodárskych aktivít, početné štrajky robotníkov bez platov – to všetko vplývalo na spomaľovanie práce v uvedených oblastiach. To by mohlo poslúžiť, keď nie na ospravedlnenie, tak aspoň na vysvetlenie, prečo sa neurobilo všetko, čo sa malo, alebo aspoň viac, než sa urobilo. Zdá sa, že keď to nešlo, vláda ticho čakala, až to prejde, hoci si povaha problému pýta aktívnejší prístup.

V takom kontexte treba pozorovať aj najnovšie úvahy o rekonštrukcii vlády. Podnietila ich vyhláška ministra R. Ljajića, že Srbsko potrebuje „silný politický ťah“, pod čím mnohí hneď videli voľby, alebo aspoň rekonštrukciu vlády. Vzápätí sa konštatovalo, že niet žiadnych dôvodov na vypísanie mimoriadnych parlamentných volieb a že rekonštrukcia vlády nie je vylúčená. Vládne totiž mienka, že vláda je príliš veľká, že jej veľkosť často vystupuje ako prekážka na ceste k účinnosti a že pre mnohé funkcie niet zmysluplného opodstatnenia. Nakoniec, o tomto sa vedelo od samého začiatku, čiže od momentu utvorenia vlády. Návod na formovanie funkčnejšej vlády na rovnakých základoch jednoducho neexistuje. Nejde totiž len o číselné ukazovatele, keby šlo len o čísla, odpočítať by nemalo byť ťažko. Podstata je v zavedení úplne inakšej organizácie práce, o zmenách zasahujúcich do samých základov, na akých vláda spočíva, čiže o príliš veľkú a komplikovanú koalíciu. V DS ako najväčšej strane v koalícii hovoria, že s rekonštrukciou súhlasia, ak rozhovory s koaličnými partnermi prinesú výsledok. Ani ďalšie členky koalície nemajú výhrady, ibaže očakávajú rozhodujúci podnet z DS.

Po viacerých pripomienkach a nespokojnosti, ktorú v teréne vyvolal Zákon o regionálnom rozvoji, Ministerstvo ekonomiky a regionálneho rozvoja pripravilo a navrhlo jeho zmeny. V súlade s tým sa počet štatistických regiónov má zmenšiť zo siedmich na päť. Namiesto štyroch regiónov v strednom Srbsku sa teraz navrhujú dva: región Južné a východné Srbsko a región Šumadija a západné Srbsko. Ďalšie tri regióny: Vojvodina, Belehradský región a región Kosovo a Metóchia zostávajú nezmenené. Hlavným dôvodom zmien je nespokojnosť Bosniakov so zaradením obcí Novi Pazar, Tutin, Sjenica, Prijepolje, Priboj a Nova Varoš do dvoch regiónov. Už počas prípravy Zákona o regionálnom rozvoji Bosniaci a sandžacké politické strany vyjadrili svoje pripomienky, dožadujúc sa zaradenia uvedených obcí do jedného regiónu. O tomto bol dosiahnutý aj patričný dohovor. Prečo sa však v zákone neuplatnil, ťažko povedať. Keby sa dohovor v zákone uplatnil, žiadne zmeny by sa nemuseli navrhovať a schvaľovať. Ani by sa táto téma nemusela znovu vysúvať do popredia. A z Ministerstva by nemuseli znovu prízvukovať, že „cieľom Zákona nebolo zoskupovanie občanov podľa nacionálneho základu, ale formovanie štatistických regiónov vo funkcii rovnomerného regionálneho rozvoja a čím účinnejšieho používania predprístupných fondov Európskej únie“.

Ak chceme vidieť pohár dopoly plný, a nie prázdny, musíme uviesť, že vláda pripravuje program opatrení na ekonomické zotavenie. Ten zahrnuje nielen úvery podnikom na zachovanie likvidnosti, ale aj investičné pôžičky na rozšírenie výroby, v celkovej sume sto miliónov eur.

Anna Lazarevićová