Hlas ľudu

SEDEM DNÍ

Na začiatku roka, v už takpovediac povestnom období súvah a plánov, obyčajní ľudia robia súvahy svojich bankových mínusov, a plánujú, ako z nich vyviaznuť. Alebo ako prežiť nové zdraženia, ktoré plánujú iní. Už vieme, že elektrický prúd od 1. marca zdražie o 11 percent, pričom už zdraželo kúrenie a iné komunálne poplatky, lístky v mestskej preprave. Tým sa však vlna vyšších cien nekončí, naopak. Reálne je totiž očakávať aj postupné zvyšovanie maloobchodných cien, ktorým zdraženie energií vždy slúži ako dobrý odrazový mostík. Výšku ich skoku v danej chvíli môže obmedziť len malá kúpna sila obyvateľstva. Na druhej strane štátni funkcionári majú celkom iné starosti. Do 31. januára asi 30 000 štátnych funkcionárov malo zákonný záväzok prihlásiť svoj majetok a príjmy Agentúre pre boj proti korupcii. Hoci údaje z týchto prihlášok majú byť neskoršie sprístupnené verejnosti, už teraz niektoré noviny zverejnili podrobný prehľad majetkových kariet viacerých ministrov a iných vysokých funkcionárov. Od toho, aký plat poberajú, cez to, v akom byte bývajú, po to, akú chatu zdedili po manželkiných rodičoch. Bez ohľadu na to, že takéto nakúkanie do súkromia môže niekomu pripadať tak trochu nevkusné, ide o cenu, ktorú funkcionári musia zaplatiť. Ešte významnejší je fakt, že týmto spôsobom sa vlastne kliesni cesta k účinnému zamedzovaniu korupcie. Inými slovami, ak chceme odstrániť každé podozrenie z korupcie a rozkrádania verejných peňazí, verejnosti treba predostrieť otvorené zmluvné vzťahy a ich jasné pravidlá. Čím menej tajností, tým menej podozrení.

Prechodná obchodná dohoda Európskej únie a Srbska toho času aj úradne nadobudla platnosť, a to dňa 1. februára. Túto dohodu, ktorá je súčasťou Dohody o stabilizácii a pripájaní, Srbsko začalo jednostranne uplatňovať už 30. januára 2009, takže od 1. januára tohto roku znížilo clá v súlade s druhým rokom uplatňovania dohody. Okrem nesporného politického významu prechodná obchodná dohoda má aj veľký ekonomický význam vyplývajúci z toho, že Srbsko teraz bude lákavejšie pre zahraničných investorov. O význame nových zahraničných investícií pre hospodárstvo poznačené súčasnou krízou netreba osobitne hovoriť, ten je nad slnko jasný.

Rozruch na politickej scéne vyvolalo svojrázne upratovanie v registri politických strán. V sobotu 23. januára vypršala šesťmesačná lehota na opätovnú registráciu politických strán. Z doterajších 642 registrovaných strán v stanovenom termíne bolo znovu zapísaných 29, kým o ďalších 30 žiadostí sa ešte len malo rozhodnúť. Na základe týchto údajov možno uzavrieť, že na politickej scéne zostane sotva desatina z ich doterajšieho počtu. Strany, ktoré nepodali prihlášku na zápis, budú sa škrtať z registra, a to na základe Zákona o politických stranách. Uvedený zákon patrí inak k siedmim zákonom zameraným na reformu politickej sústavy, čiže na ustanovenie väčšej legitimity inštitúcií, aktérov a procesov, ako aj na zmenšenie a obmedzenie moci strán a zväčšenie zodpovednosti politikov. Tento „základný kameň reformy politickej sústavy v Srbsku“, ako zákon nazval minister pre štátnu správu a lokálnu samosprávu M. Marković, má za cieľ zaviesť poriadok na politickej scéne, a nie zrušiť viacstranícku sústavu, za čo ho mnohí chceli obviniť. Ak niektoré strany nedokázali nazbierať požadovaný počet podpisov, to znamená, že nemajú dostatočnú podporu občanov a voličov. Ak štát financuje politické strany rovno za účelom zachovania politického pluralizmu, to však neznamená, že štát má dávať peniaze daňových poplatníkov na strany bez minimálnej podpory občanov. Presný počet znovu registrovaných politických strán má byť známy a zverejnený do polovice februára.

Anna Lazarevićová