Hlas ľudu

Z PRODUKČNEJ BURZY

V dňoch od 18. do 22. januára 2010 sa obchodovanie na Produkčnej burze v Novom Sade zintenzívnilo. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím obrat bol vyšší o 32,32 %.

Cena kukurice stále rastie a takmer sa vyrovnala s cenou pšenice. Predávala sa po 11,96 din/kg (cena s DPH).

Cena pšenice sa pohybovala od 12,10 do 12,42 din/kg (cena s DPH).

Na Produkčnej burze v Novom Sade sa v tomto období obchodovalo s týmito výrobkami:

kŕmnym jačmeňom po 9,40 din/kg; so sójovými výliskami so 44-percentným obsahom bielkovín po 45,78 din/kg; močovinou (UREOU) po 22,14 din/kg a minerálnym hnojivom KAN, ktorého cena bola 21,60 din/kg. Všetky uvedené ceny sú s DPH.

Produkcia obilnín vo svete by mala byť v sezóne 2009/10 podľa predpovede IGC (International grains council – Medzinárodný výbor pre obilniny) na úrovni 1 759,0 mil./t. Dominujúcou plodinou medzi obilninami je kukurica, ktorej svetová produkcia by mala v sezóne 2009/10 dosiahnuť 787 mil./t, čo predstavuje 44,7 % podiel.

Pšenice by podľa predpovede malo byť IGC 668,0 mil./t (38 %). Produkcia jačmeňa predstavuje 8,4 percenta z celosvetovej produkcie obilnín, ostatných obilnín je 8,9 % z celkovej produkcie. Celosvetová produkcia obilnín by mala byť asi o 1,9 % nižšia ako v sezóne 2008/09.

Ľ. S.

ZELENÝ TÝŽDEŇ V BERLÍNE

V dňoch od 15. do 24. januára 2010 prebiehal na berlínskom výstavisku 75. Medzinárodný veľtrh potravín a poľnohospodárstva pod názvom Grüne Woche, v preklade Zelený týždeň. Až 1 600 vystavovateľov z 56 krajín sveta z oblasti potravinárstva, pôdohospodárstva a záhradníctva predstavilo svoje produkty početným návštevníkom. Veľtrh ponúkol možnosť priameho nákupu výrobkov, predstavil neopakovateľnú kulinársku cestu okolo sveta. Výstavu každoročne navštívi okolo 420 000 ľudí, z toho 120 000 odborníkov a takmer 5 000 akreditovaných novinárov z celého sveta.

Každoročne sa tu stretávajú aj ministri poľnohospodárstva mnohých krajín sveta. Témou tohtoročného veľtrhu bolo Poľnohospodárstvo a klimatické zmeny – Nový koncept návrhov pre tvorcov agrárnej politiky a priemysel.

Na tomto prestížnom celosvetovom a najväčšom európskom veľtrhu sa už po piaty raz zúčastnilo aj Ministerstvo poľnohospodárstva, vodohospodárstva a lesníctva Republiky Srbsko. Minister poľnohospodárstva Dr. Saša Dragin pri tejto príležitosti za Agropress vyhlásil, že sa čoskoro očakáva prijatie nového Zákona o vodách, ktorým štát s čiastočnou podporou – 50 až 60 % pomôže poľnohospodárom investovať do závlahových systémov. Podľa jeho slov sa zmení aj spôsob platby poplatkov pre odvodňovanie, a to tak, že poľnohospodári, ktorí si zavedú závlahy na svoje pestovateľské plochy, budú platiť oveľa menej za odvodňovanie. Taktiež zdôraznil, že ministerstvo v tomto roku zvýši priame platby poľnohospodárom z 12 000 na 14 000 dinárov po hektári zasiatych kultúr.

POĽOVNÍCTVO

Medzi Slovenskom a Srbskom zaznamenávame čoraz väčší rozmach spolupráce nielen v oblasti kultúry, ale i v politických a ekonomických vzťahoch. Najnovšie kvitujeme spoluprácu aj v oblasti poľovníctva. V decembri minulého roku sa na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade uskutočnilo slávnostné podpisovanie Dohody o spolupráci medzi Slovenským poľovníckym zväzom (SPZ) a Poľovníckym zväzom Srbska (PZS). Bola to príležitosť pre náš týždenník, aby sme sa porozprávali s hlavnými aktérmi tejto udalosti.

Ing. Tibor Lebocký (zľava) a prof. Dr. Zoran Popović

Ing. Tibor Lebocký, prezident SPZ (predstavoval 55 000 poľovníkov zo Slovenska):

– Dnešné stretnutie je uskutočnením myšlienky podpísať zmluvu o spolupráci, ktorá vznikla na 55. Generálnom zhromaždení Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri CIC v Marakeši. Tam sme si povedali, že jedna vec sú nadštandardné vzťahy, vzájomné pochopenie a úcta k poľovníckym tradíciám, etike a kultúre danej krajiny (v tomto prípade Slovenska a Srbska) a druhá vec je spečatenie spoločných zámerov do budúcnosti vo forme zmluvy o spolupráci. My sme boli v poslednom čase vo veľmi ťažkom období. Permanentne sme boli v jednom legislatívnom pohybe. S naším štátom – Slovenskou republikou sme spolutvorili nový Zákon o poľovníctve, takže nebolo času stretnúť sa a podpísať zmluvu... Keďže náš zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2009, konečne sme mohli prísť do Srbska. Prišli sme sem skutočne s tým, aby Zmluva o spolupráci bola relevantným podkladom na uplatňovanie našich vzájomných cieľov v rámci EÚ, ktorej sme členmi, a na vás srdečne čakáme.

SLOVO DALO SLOVO: PROF. ING. MILAN MAJERNÍK, PhD., TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH

Prof. Milan Majerník

Nové učivo na nové časy

Hosť z Košíc, profesor Milan Majerník je vysokoškolským pedagógom, audítorom environmentálnych manažérskych systémov na úrovni európskej a svetovej, špičkovým odborníkom a osobnosťou na pohľadanie, keď ide o vzdelávanie kádrov v tejto oblasti. Preto bolo logické, že prvá otázka na telo počas jeho pobytu na Novosadskej univerzite 18. januára znela:

– Je ekologická výchova celoživotným procesom, ktorý má odštartovať už v predškolskom veku?

– Environmentálna alebo ekologická výchova v krajinách Európskej únie sa rozšírila do podoby výchovy a vzdelávania k trvalo udržateľnému rozvoju, ktorý má dimenziu ekonomickú, sociálnu a environmentálnu. Vôbec po prvýkrát sa pojem trvalo udržateľný rozvoj v spoločnosti objavil v súvislosti s ochranou životného prostredia, a preto environmentálna výchova má významné postavenie pri výchove k trvalo udržateľnému rozvoju. V súčasnosti je napríklad preto aj na Slovensku stratégia environmentálnej výchovy a vzdelávania k udržateľnému rozvoju na všetkých stupňoch škôl: materských, základných, stredných, vysokých. Je to pravdou: environmentálna výchova sa poníma ako výchova celoživotná. My na vysokých školách očakávame vhodný vstupný materiál: absolventov stredných škôl, aj to, že už majú environmentálne povedomie, uvedomenie, bez ktorého nemožno robiť projekty v tejto oblasti. Kým to nebude v hlavách, kým to nebude v myslení, v každodennom konaní, potom je to len hlásanie niečoho. Na vašu otázku odpoviem takto: áno, musíme sa od útleho detstva venovať ekologickej výchove. Hovorí sa, že aj japonské deti sa učia triediť odpad už v materskej škôlke. Predpokladom všetkého je, aby túto výchovu vedel realizovať učiteľ v prvom rade. Situácia je momentálne taká, že environmentálne povedomie aj učiteľov, aj vôbec celej spoločnosti nie je na takej úrovni. Prechádzame na európske projekty, svetové normy, ISO štandardy, ale bez zvýšeného povedomia sa to nedá. Dnes sa plnia úlohy akčného plánu environmentálnej výchovy a vzdelávania, stanovené sú konkrétne úlohy na roky 2010 až 2015. Budú sa budovať zelené univerzity, zelené základné školy. Keď raz bola na návšteve Slovenska jedna európska kráľovná, v rámci návštevy Košíc, navštívila v dedine neďaleko mesta jednu zelenú vzorovú školu. Čiže sú to tie prvé lastovičky a myslím si, že týmto smerom to pôjde ďalej. Ale určite musíme začať od materskej školy, čo však neznamená, že netreba školiť aj starších. Vlastne viem si všetko predstaviť aj na úrovni celoživotného vzdelávania a univerzít tretieho veku, kde tiež robíme environmentálne vzdelávanie.