SEDEM DNÍ
Ak nový rok prinesie aspoň čiastku z toho šťastia, aké si pri jeho príchode navzájom prajeme, musel by to byť veľmi dobrý rok. Koncoročné udalosti boli celkom na línii takých predpovedí. Prví cestovatelia bez víz vykročili „za hranice všedných dní“ už minútu po polnoci 19. decembra, a to – rovno do Bruselu. Spoločnosť im robil B. Đelić, podpredseda vlády, ktorá si na sklonku roka pripísala niekoľko významných úspechov. Návštevníkov zo Srbska prijal aj O. Rehn, európsky komisár pre rozšírenie, zdôrazniac, že toto je vlastne nový začiatok vo vzťahoch Srbska a Európskej únie.
Už deň neskoršie vláda rozhodla, že ešte pred koncom roka podá kandidatúru na plnoprávne členstvo v EÚ. – Tento deň znamená prelom, no očakáva nás ťažké obdobie hlbokých a občas aj boľavých reforiem. Bude ťažko, ale na konci tej cesty sa dosiahne väčší osoh pre každého občana Srbska a pre celú spoločnosť, – konštatoval prezident Tadić. Dátum odovzdávania žiadosti Srbska o členstvo bol určený v dohovore so Švédskom ako krajinou, ktorá funkciu predsedajúceho Európskej únie zastávala do konca roku 2009. Vládne všeobecná mienka, že Srbsko kandidatúru podalo v tej najlepšej chvíli, a že v tomto zmysle má veľkú podporu väčšiny členských krajín únie. Kandidatúru Srbska švédskemu premiérovi F. Reinfeldtovi v utorok 22. decembra v Štokholme odovzdal srbský prezident B. Tadić. Už 1. januára 2010 na miesto predsedajúceho únie nastupuje Španielsko.
Koniec roka v parlamente poznačila rozprava o peniazoch. Niekoľko dní predtým sa v médiách úporne nastoľovala otázka, prečo nikto z najvyšších štátnych funkcionárov – hoci boli pozvaní – svojou prítomnosťou nepoctil slávnostné vyhlásenie Štatútu v Zhromaždení Vojvodiny, nakoniec však zostala bez spoľahlivej odpovede. Nakoniec sa všetko zakončilo na predpokladoch v tom smere, že už nechceli pridať ani zrnko navyše k významu uvedeného aktu. Keď sa začala rozprava o rozpočte na rok 2010, slávnostne vyhlásený Štatút sa pri tichosti začal uskutočňovať už na prvom zasadnutí vlády Vojvodiny (doterajšej Výkonnej rady).
K návrhu rozpočtu prišlo spolu 242 doplnkov, z čoho jeden podala aj sama vláda, ale schválených bolo len 13. Čulá rozprava sa viedla o tom, či sa krajina má ešte viac zadlžovať, alebo by schodok mala riešiť inakším spôsobom. Na rozdiel od poslancov vládnucej koalície, ktorí tvrdili, že nové zadlžovanie je opodstatnené z hľadiska ukončenia veľkých infraštruktúrnych projektov, ako je napríklad koridor 10, opoziční upozorňovali, že už niet priestoru na nové zadlžovanie a zvlášť nie na úvery určené na krytie rozpočtového deficitu. Na základe takého prezentovania názorov sa už počas rozpravy dalo vytušiť, ako sa bude vyhlasovať. Bežný model pozícia za, opozícia proti rozvrhli poslanci Zväzu vojvodinských Maďarov (SVM) zastávajúc tvrdenie, že je návrh rozpočtu protiústavný, keďže sa Vojvodine odopreli tri sedminy prostriedkov na kapitálové vklady. Štyri hlasy poslancov SVM však nahradili hlasy samostatných poslancov V. Batića a J. Dejanovića, ako aj R. Halimiho, takže tesných 127 sa predsa zabezpečilo. Nehlasovanie poslancov SVM za rozpočet nastolilo otázky o fungovaní vládnucej koalície v budúcnosti, o čom sa ešte len bude hovoriť.
Pred sviatkami sa udiala aj voľba 1531 sudcov na stálu funkciu, čo neprešlo bez poznámok a vysvetľovačiek. Vysoká súdna rada sa snažila objasniť kritériá, akými sa pri voľbe riadila, bez vyjadrovania mienky o jednotlivých prípadoch. Viacerí nezvolení kandidáti zahlásili sťažnosti Ústavnému súdu a Medzinárodnému súdu v Štrasburgu.
Popri nesporných úspechoch na zahraničnopolitickom pláne vláda denne zápasila s problémami na domácej pôde, ako sú napríklad robotnícke štrajky, či štrajk taxikárov proti fiskálnym pokladniciam. Hrozby novinárke B92 B. Stankovićovej ukázali zasa, že problém chuligánsko-fanúšikovského násilia ešte nebol účinne riešený. Nový rok každému prináša nové príležitosti, nehodno ich premrhať.
Anna Lazarevićová
Čl. 01 /4368/ 1. 1. 2010
