Hlas ľudu

Sedem dní

Vianočný duch na politickej scéne? Neviem, neviem... Politici patria medzi rozvážnych realistov a k tomu ešte aj presvedčených, že im každá a zvlášť trochu väčšia štipka citovosti odoberie na kráse. Keby bolo inak, možno by ani nesedeli tam, kde sedia. Keby bolo inak, možno by si na krídlach vianočnej koledy podali navzájom ruky, poziční a opoziční, spriaznení a znepriatelení, koaliční a vyradení, aby spoločnými silami menili tento svet. Aby pomohli všetkým, ktorí pomoc potrebujú. Aby vystavali všetky cesty, fabriky, nemocnice, domy a byty, školy a parky, ktoré prispejú iným ľuďom, aby sa vždy cítili ako ľudia. Aby tým, že sa v demokratických voľbách dostali k moci, túto moc demokraticky zmenili na tú najlepšiu opciu pre všetkých. Bez zbraní a vojen, bez útokov, bez ničenia ľudí, prírody a majetku iných. Keďže Vianoce bývajú len raz do roka, možno postačí už aj to, že sa všetci pospolu, politici i nepolitici, budeme aspoň v tomto období správať a konať vo vianočnom duchu. V znamení ľudskosti.

Keď zásady ľudskosti, bez presných vymedzení a hraníc nepomáhajú, tu sú0 zákony. Na ne sa opiera každá právna spoločnosť. Na ceste k Európskej únii reformy v súdnej či v každej inej oblasti nevystupujú ako záväzok nanútený zvonku, ale ich skôr treba chápať ako náš vlastný záujem, ako spôsob na zlepšenie vlastného fungovania. Vstup do únie sa na najvyšších fórach spravidla zdôrazňuje ako jeden z prioritných cieľov našej krajiny, kým približovanie cieľu sa začína rovno v týchto dňoch. Dňa 19. decembra sa začína platnosť rozhodnutia o vízovej liberalizácii, ktorá umožní občanom Srbska slobodu pohybovania, jednu z najzákladnejších ľudských slobôd, významnú z viacerých dôvodov. Preto si netreba veľmi všímať tých, čo tvrdia, že aj bez víz budeme cestovať rovnako často (alebo rovnako zriedka) ako aj doteraz, a to pre surovo studený prievan v peňaženkách. Ale aspoň nám zostane dobrý pocit, že konečne, po osemnástich rokoch, už nepatríme do druhého radu.

Na sklonku roka, keď už blikajú svetielka na stromčekoch, patrí sa schváliť rozpočet na nasledujúci rok. Rozprava o štátnych financiách v Národnom zhromaždení sa nesie v znamení protikladných mienok, čo nie je ani novinkou, ani veľkým dôvodom na zamyslenie. Vláda v čele s premiérom M. Cvetkovićom predložený rozpočet hodnotí ako rozvojový a stabilizačný, čiže rovnomerne zameraný na sociálnu oblasť a podnetné opatrenia v hospodárstve. V súčasnej tranzitívnej chvíli nášho rozvoja ide asi o tie najvhodnejšie smerovania, k tomu aj najreálnejšie. Oveľa podstatnejšie však je, že sa v budúcom roku počíta s 1,5-percentným hospodárskym rastom, sľubným to ukazovateľom, že hospodárska kríza predsa začína ustupovať. Na druhej strane poslanci z radov opozície zasa tvrdia, že je návrh rozpočtu priveľmi konzumne postavený a že ako taký nedokáže zabezpečiť žiaden rozvoj. Už pred začiatkom rozpravy o štátnych peniazoch opozícia sa dožadovala rozpravy o správe Štátnej revízorskej inštitúcie o realizácii rozpočtu na minulý rok, aby revízormi zistené nedopatrenia zahorúca využila na kritiku všetkého možného, tak opodstatnenú, ako i neopodstatnenú. Za úspech treba preto považovať nakoniec dosiahnutý dohovor, že schváleniu rozpočtu treba dať prednosť a že na kritiky a dlhé rozpravy bude času aj inokedy. Práca každej vlády a zvlášť takej veľkej a zloženej z početných politických strán, ako je táto aktuálna, musí podliehať kritike. K tomu patrí aj hodnotenie práce jednotlivých ministrov, čo sa spolu s uvedením práce revízorov môže podobať na zárodok ozajstnej a vítanej transparentnosti. Keby sa k tomu pridalo aj vedomie o kladoch ozajstnej regionalizácie neskreslenej predpojatým znevažovaním a strachom z každej autonómie, v tomto vianočnom období by sa aj zo svetielok na vianočnom stromčeku mohlo začať blýskať na inakšie časy.

Anna Lazarevićová