Genézu vzniku Hlasu ľudu ako novinovo-vydavateľskej ustanovizne a novín nachádzame v roku 1944 v oslobodenom Petrovci. Prvotná bunka dnešnej Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu je päťčlenná redakcia v zložení: Ivan Majera, Dr. Andrej Sirácky, Pavel Sabo-Bohuš, Andrej Kopčok a Štefan Ferko. Redakcia prerástla najprv vo vydavateľstvo a potom v novinovo-vydavateľský podnik, ktorý sa roku 1952 spojil s podnikom Kníhtlačiareň Kultúra. Tak vznikol Novinovo-vydavateľsko-tlačiarenský podnik Hlas ľudu.

Noviny Hlas ľudu boli založené z iniciatívy, ba z príkazu slovenskej roty Novosadského partizánskeho oddielu. Prvé číslo Hlasu ľudu vyšlo v Báčskom Petrovci 19. októbra 1944. S ním sa však nezačali dejiny slovenskej tlače na území Vojvodiny. Začiatky slovenskej tlače nachádzame v roku 1864 vydaním časopisov Slávik a Zornička. Okrem nich vychádzali aj iné slovenské noviny a časopisy.

Prvé číslo Hlasu ľudu vyšlo v náklade 800 kusov a delilo sa zdarma. Na druhej strane novín čitateľov zaväzovalo heslo: PO PREČÍTANÍ DAJ ĎALEJ. Po slovenských osadách roznášali ho osobitní kuriéri.

Redakcia začínala pôsobiť v bývalom Altmanovom dome a neskoršie sídlila v budove kníhtlačiarne Kultúra, v Báčskom Petrovci (teraz Ulica XIV. VÚSB 4 – 6).

Vo svojich dejinách NVTP Hlas ľudu prešiel cez mnohé organizačné zmeny. V tom procese zmenil názov najprv v Novinovo-vydavateľský podnik OBZOR, so sídlom v Petrovci, a potom v súlade s platnými zákonmi v Novinovo-vydavateľskú pracovnú organizáciu Obzor, ktorá mala tri pracovné celky: Hlas ľudu – vydávanie novín a časopisov, Tvorba – vydávanie detskej tlače a kníh v slovenskej reči a Kultúra – tlačenie svojich a iných vydaní. O širších dejinách Hlasu ľudu sa možno dozvedieť z publikácií: 40 rokov Hlasu ľudu a Náš Hlas ľudu polstoročný.

Novinovo-vydavateľská časť Obzoru, v rámci ktorého vychádzali noviny Hlas ľudu, sa roku 1967 presťahovala do Nového Sadu, do budovy Dnevnika, kde pôsobí dodnes.

Ako samostatný subjekt so statusom právnickej osoby Hlas ľudu existuje od roku 1989, keď sa z pracovnej sústave OBZOR najprv vyčlenila vydavateľská činnosť (Tvorba) a potom novinová (Hlas ľudu).

Od prvého čísla doteraz v čele redakcie dlhšiu či kratšiu dobu stáli osobnosti: Ivan Majera, Paľo Sabo-Bohuš, Dr. Michal Topoľský, Zlatko Klátik, Pavel Ruman, Juraj Spevák, Martin Toman Banátsky, Tibor König, Andrej Fekete, Andrej Čelovský, Samuel Čeman, Adam Rago, Ján Garaj, Juraj Bartoš a Oto Filip.

Na začiatku to bol týždenník vo funkcii denníka. S rozmachom informovania v slovenskej reči aj v iných médiách si však Hlas ľudu hľadá cestu ku klasickému týždenníku. Do roku 1994 vychádzal na veľkom formáte, s farebnou hlavičkou, odvtedy na malom formáte a od roku 1998 s farebnou obálkou.

Od začiatku Hlas ľudu mal ambície vydávať aj iné tituly. Hneď po oslobodení to boli Zvesti, od roku 1952 do roku 1969 u čitateľov mimoriadne obľúbený mesačník Rozhľady a od roku 1970 Poľnohospodárske rozhľady, ktoré sú dnes prílohou Hlasu ľudu. Roku 1970 sa štartovalo aj s vydávaním mládežníckeho časopisu Vzlet, ktorý dodnes žije ako osobitný titul. Prvým šéfredaktorom Vzletu bol Ján Kopčok.

O novinách Hlas ľudu vyšli dve knihy: 40 rokov Hlasu ľudu (vydaná pri príležitosti 40. výročia vychádzania Hlasu ľudu) a Náš Hlas ľudu polstoročný (vydaná pri príležitosti 50. výročia novín Hlas ľudu).

S knižnou produkciou sa začalo od roku 1995. Založené sú dve edície: Z novinárskej kuchyne a Prameň. V rámci edície Z novinárskej kuchyne vyšli tituly: Torta s jedným vajcom autora Vladimíra Dorču a Objektív na poludníkoch Dr. Jána Kišgeciho. V rámci edície Prameň vyšli tituly: Prvé ulice Pavla Povolného-Juhása z Padiny, Petrovská dedina Jána Kišgeciho, Z dávneho Petrovca a Z našej minulosti Viery Benkovej.

Okrem toho mimo edícií vyšiel aj výber laureátov Stretnutí pod lipami s titulom 30 rokov Stretnutia pod lipami.

Snahy redakcie vždy smerovali k tomu, aby všade tam, kde žijú Slováci, zavítali aj novinári Hlasu ľudu, ale noviny sa nikdy neuzatvárali iba do vlastných nacionálnych rámcov a nikdy v nich neuzreli svetlo sveta slová, ktoré by nabádali k nacionalizmu, náboženskej či akejkoľvek neznášanlivosti.

Pri príležitosti 50. výročia Hlasu ľudu jeden z prvých šéfredaktorov Hlasu ľudu a jeden z najznámejších slovenských básnikov a spisovateľov Paľo Sabo Bohuš o Hlase ľudu napísal: „On, Hlas ľudu tento náš konkrétny, trvá a pretrváva, prekonáva čas a vrtochy, a už aj samým tým svedčí o tom, čo jedna malá rečová enkláva prežila a prekonala za päťdesiat rokov. Mohol Hlas ľudu dosť uvzato dávať prednosť krajšej budúcnosti pred znesiteľnejšou prítomnosťou, čo aj robil, mohol hlásať presné ako hodinky úradné pravdy, lebo iných nebolo – a rovnako tak mohol aj nevychádzať, keby sa im bol sprotivil, alebo vyhýbal.

Ale on vychádzal a svedčil, a zotrváva pri tom až dodnes.

Je priamym písomným dokladom o tom, že tu, na dne Panónskeho mora, až závratne rovného, žijú potomkovia vrchárov, ktorým je Frušká hora rovnako vysoká ako Himaláje, a ktorí ani po dvesto päťdesiatich rokoch nezabudli reč svojho ľudu, reč dedovskú”.