SEDEM DNÍ
Skončil sa samit, začalo sa leto. Stretnutie šéfov štátov strednej a juhovýchodnej Európy v Novom Sade bolo slnečné a úspešné, začiatok leta hneď potom daždivý, zamračený. Vojvodine a jej hlavnému mestu sa naskytla historická príležitosť a všeobecný dojem je, že ju dobre využili: ukázali svetu to, čím sú, a fakt, že je to z mnohých hľadísk jedinečné a na najlepšej európskej úrovni – tým lepšie. Pre všetkých, čo Vojvodinu a Srbsko poznali len do určitej miery, toto bola príležitosť na doplnenie obrazu početnými jemnými odtienkami ozajstného života. Či už počas oficiálnych stretnutí na pôde Zhromaždenia a Výkonnej rady AP Vojvodiny, alebo počas precházky novosadskými ulicami a počas návštevy Sriemskych Karloviec a fruškohorských monastierov. Bez ohľadu na občasné dopravné zápchy, Novosadčania iste boli radi, že majú možnosť vo svojom meste privítať takých vysokých hostí a ukázať im, že Srbsko je Európa, je svet. Podľa dohovoru prezidenta B. Tadića a predsedu Výkonnej rady AP Vojvodiny B. Pajtića Štatút Vojvodiny a sprievodný zákon o príslušnostiach sa do procedúry Národného zhromaždenia Srbska majú dostať v júli, prípadne v auguste. Štatút, ktorý šesť mesiacov čaká na schválenie, vyvolal rozličné reagovania z rozličných strán, a to nielen v opozičných radoch, ale aj v radoch koalície pri moci. Tak sa Štatút a zvlášť sprievodný zákon, na ktorom sa ešte pracuje, mení určitým spôsobom na zrkadlo, v ktorom sa ukáže presný obraz pomerov na tunajšej politickej scéne. Jedni totiž tvrdia, že Štatút nie je v súlade s Ústavou, druhí sa obávajú, že Vojvodina dostane priveľa samostatnosti, kým tretí zasa zastávajú opačnú mienku, že stupeň autonómie Vojvodiny stanovený Štatútom nie je ani zďaleka dostatočný.
Len predpokladať by sa dalo o tom, z akých dôvodov v Bruseli ani tentoraz neotvorili tému uvádzania do života Prechodnej dohody so Srbskom. Najprv bolo oznámené, že šéfovia štátov a vlád členských krajín Európskej únie budú rokovať o Prechodnej dohode, vzhľadom na obsah správy S. Brammertza a konštáciu, že okrem vydania R. Mladića a G. Hadžića Srbsko vykonalo všetko na ceste k úplnej spolupráci s tribunálom. Následne sa očakávalo, že Holandsko a Belgicko aspoň trošku zmenia stanovisko, no to sa pravdepodobne nestalo, takže rozprava sa nekonala.
Rozpravu o tom, v akých podmienkach občania Srbska žijú a pracujú, vedieme asi všetci a takmer každodenne. Debatujeme o tom, koľko zarábame, koľko potrebujeme na minimálny či na priemerný spotrebiteľský košík, koľko zdraželo to a ono... A vždy sme v mínuse, vždy na niečo nedočahuje, vždy niečo chybuje – česť výnimkám, samozrejme. Najnovšie sa v médiách zjavilo tvrdenie, že pre nedostatok konkurencie monopolisti občanom Srbska berú až tretinu platu! Inými slovami, keby veľkí neboli až takí veľkí, občania by nemuseli byť takí chudobní – aspoň väčšina.
Na toto nadväzuje aj údaj, že pre neplatenie príspevkov zamestnávateľmi od 1. júla až 90-tisíc ľudí zostane bez zdravotného poistenia. Bez nálepky v zdravotnej knižke zostane 50-tisíc nositeľov poistenia a k tomu ešte 40-tisíc členov ich rodín: manželov a detí. Vo Fonde zdravotného poistenia sa roky kopia dlhy zamestnávateľov, ktorí platenie príspevkov a starostlivosť o robotníkov nezaraďujú medzi svoje priority. Z druhej strany sú, samozrejme, podniky, a to vyše polovice zo spolu 108-tisíc hospodárskych subjektov, ktoré príspevky asi ani nemôžu platiť, lebo nemajú z čoho a účty majú sústavne blokované. Možno je na vine svetová hospodárska kríza, a možno je v tom ešte čosi, čo patrí k manierom z obdobia prvotnej akumulácie kapitálu, na ktorú svet dávno zabudol. Čo potom nasledovalo, vieme. Len nevieme, či si túto lekciu z dejín budeme musieť ešte raz zopakovať. Alebo sa ju budeme učiť odznovu, keďže sme ju svojho času, nie na školských hodinách, ale ako spoločnosť ľahkovážne preskočili.
A. Lazarevićová
